Mečíř o finále US Open 1986...

Najúspešnejší slovenský tenista histórie Miloslav Mečíř spomína na prelomový US Open 1986. Z turnaja, kde sa mu predtým nikdy nedarilo, si odniesol životné grandslamové finále. Na ceste doň zdolal také svetové esá ako Švédov Matsa Wilandera a Joakima Nyströma, v semifinále v päťsetovej bitke Nemca Borisa Beckera. Nad sily rodáka z Bojníc bol až najvyššie nasadený Ivan Lendl, ktorý zvíťazil 6:4, 6:2, 6:0.

Pri spomienke na štyri desaťročia starý turnaj sa súčasný prezident Slovenského tenisového zväzu len usmieva. "Ani mi nehovorte, že je to už 40 rokov… Kariéru som ukončil ako 26-ročný a keď som mal cez 50, uvedomil som si, že tenis už dlhšie nehrám než som ho hral. Aj preto mi znie 40. výročie mojej finálovej účasti v New Yorku priam neuveriteľne," hovorí legenda slovenského tenisu.

New York nebol pre Mečířa prvou voľbou. Ako milovník prírody a pokoja si na hluk a veľkosť tohto mesta dlho zvykal. Navyše presuny na kurty trvali extrémne dlho. "Dovtedy sa mi v New Yorku nikdy nedarilo, ani v juniorke. Všetko mi tam pripadalo príliš priemyselné. Jednoducho betónové veľkomesto, čo mi nesedelo. Ja som sa vždy cítil lepšie v prírode," spomína Mečíř na svoje prvé pocity z amerického grandslamu.

V sezóne 1986 sa však všetko zmenilo. Mečíř upravil svoj kalendár a vynechal turnaje v extrémne vlhkom vnútrozemí USA aj vo Washingtone. Ako sám spomína, vtedy mal v zápasoch tenisky také mokré, ako keby chodil v roztopenom snehu a vážili snáď desať kilogramov. Do New Yorku tak dorazil oddýchnutý a s pribúdajúcimi víťazstvami rástlo jeho sebavedomie aj komfort na kurte. Večerné prechádzky či tréningy s bývalým trénerom Karolom Šafárikom mu pomáhali odbúravať stres. Prvé tri kolá zvládol bez straty setu, hoci otvárací zápas proti Timovi Gulliksonovi preveril jeho prispôsobenie sa rýchlemu povrchu. V osemfinále a štvrťfinále si trpezlivou hrou poradil so Švédmi Matsom Wilanderom a Joakimom Nyströmom. "Strach som z nich nemal, hoci obom som už predtým podľahol. Ja som bol trpezlivý, nevadilo mi, že dokázali držať loptu. Vedel som, že sa do toho dostanem," vysvetľuje.

Najväčšia dráma prišla v semifinále proti mladému Borisovi Beckerovi. Päťsetová bitka sa začala o ôsmej večer a skončila až po polnoci. Pre televízne práva sa obidve semifinále hrali v sobotu a finále bez dňa oddychu hneď v nedeľu o druhej popoludní. "Do hotela sme prišli okolo jednej v noci. Všetko zatvorené, zjedol som maximálne nejaký sendvič. Od únavy som nemohol zaspať, potom som skoro vstával. O desiatej som sa musel ísť rozcvičiť a rozohrať. Hodinu trvala len samotná cesta. Finále sa začínalo už o druhej poobede a ešte sa mi cestou stala nepríjemnosť, v aute som si zabudol všetky doklady aj s cestovým pasom. Pred nástupom som bol z toho trošku nepokojný, ale šofér mi ich našťastie priviezol," opisuje dramatický priebeh noci a nedeľného rána.

Na druhej strane kurtu stál vo finále Ivan Lendl, ktorý prešiel do záverečného duelu s jediným strateným setom. A zostalo to tak aj po finále. Mečířa zdolal 6:4, 6:2, 6:0. "Do stavu 4:4 som sa držal, ale potom ma už začínalo trošku vypínať. On sa ešte zlepšil, mne ušli dva gemy a zrazu som už ako keby nemal z čoho čerpať energiu. Nedokázal som vzdorovať. Musím však uznať, že Ivan šiel ako tank, hral výborne," priznáva bývalý slovenský tenista.

US Open 1986 sa zapísal do histórie unikátnou dominanciou jednej krajiny. Všetci štyria singloví finalisti pochádzali z Československa, keďže v ženskej dvojhre zdolala Martina Navrátilová Helenu Sukovú. Zámorské médiá vtedy vyzdvihovali mimoriadne kvalitný československý mládežnícky systém. "Bolo veľmi príjemné to čítať či počúvať. Išlo o jasnú ukážku, že mládežnícky systém u nás bol dobrý a dokázal vychovať talenty i odolnejšie povahy zručné na šport."

Víťazi dvojhier aktuálne prebiehajúceho US Open 2026 dostanú finančnú odmenu 5 500 000 dolárov, zdolaní finalisti 2 800 000. Pred štyridsiatimi rokmi išlo o úplne iné čiastky. "Ako zdolaný finalista som v roku 1986 dostal 105 000 dolárov. Bol som však vďačný, pretože keď som pozeral napríklad éru Jana Kodeša, bol to veľký skok. A za korunu či dolár sa vtedy dalo kúpiť veľa. Samozrejme, teraz je to už úplne niekde inde. Odmeny rastú obrovským tempom a povedal by som, že tenistom sa oplatí hrať dobre…"

Hneď po návrate domov nečakali Mečířa žiadne veľkolepé oslavy. Ako registrovaný vojak v Rudej hviezde musel okamžite nastúpiť na ligu do Ostravy. "Po prílete som si v pondelok večer len prebalil veci, nasadol do škodovky a cestoval na Moravu. Bez spánku som šiel v utorok rovno na kurt. V stredu a vo štvrtok to však už nešlo a uvoľnili ma."

Mečíř sa do grandslamového finále prebojoval v kariére ešte raz. Na Australian Open 1989 v Melbourne čelil v súboji o titul opäť Lendlovi. "Dopadlo to v podstate rovnako, prehral som 2:6, 2:6, 2:6. Opäť som uhral len šesť gemov. Boli tam extrémne horúčavy a myslím si, že mi došli sily. Nebol som v pohode, bolieval ma už aj chrbát. Medzi zápasmi som sa chodieval rehabilitovať. Pred finále som bol odhodlaný zabojovať, ale nešlo to. Deň predtým som bol tak smädný, že som už nevedel, čo mám piť. Ako keby som nedokázal doplniť tekutiny. Ivan hral opäť výborne a keď cítite, že nestíhate, nie ste úplne v pohode, tak vás deklasoval. Cítil som sa ako na odstrel. Nedokázal som vzdorovať, aj preto na to nerád spomínam," zakončil pútavé rozprávanie 62-ročný bývalý štvrtý hráč sveta, olympijský víťaz zo Soulu 1988.