Hantuchová: Ideme naplno!

„Veľká výzva pre nás, nemáme čo stratiť. Rusky sú favoritky, ale ideme do stretnutia naplno,“ zneli mobilizujúce slová slovenskej fedcupovej rekordérky Daniely Hantuchovej pred odchodom na víkendové semifinále s Ruskom (na snímke s Janou Čepelovou).

Ruský tenis poznáte. Ako vnímate súpera?
Rusko má silný tím, veľký výber hráčok, ktoré môžu nastúpiť. Hrá v domácom prostredí, bude to určite náročné stretnutie. Nemáme však čo stratiť, všetci sa tešíme.
Dva razy ste hrali proti Rusku, prvý raz roku 1999...
To už lovím v pamäti. Neverím, že je to už toľko rokov! Pamätám sa, že som vtedy veľmi chcela v Moskve hrať dvojhru, ale nebolo mi to dožičené. Dúfam, že si to teraz vynahradím.
Bude sa hrať na antuke, na ktorej ste odohrali len jeden zápas v tejto sezóne. Ako sa cítite?
Trénovala som teraz týždeň v Monte Carle, mám za sebou dobrú prípravu a ešte týždeň máme pred sebou. Dúfam, že to s kapitánom tak nastavíme, že budem pripravená na zápasy.
Slovensko je po 11 rokoch v semifinále. Naznačte ideálny scenár stretnutia.
Vyhrať tri body!
Aké by to bolo, keby v ruskom tíme bola Šarapovová a Kuznecovová?
So Šarapkou by to bolo trochu o inom. Ale všetky hráčky v ruskom tíme sú veľmi silné. Kirilenková má skvelý rok. Pavľučenkovová mi herne veľmi nevyhovuje. Ktokoľvek z ich strany nastúpi, budú to náročné zápasy.
Rada hráte v Moskve?
Pravdu povediac, nie. Hrala som tam dva razy, ale mám iné obľúbenejšie miesta. Fed Cup je čosi iné. Keďže sme tam s tímom, tak to nevnímam.
Mali ste šestnásť, keď ste vo Fed Cupe debutovali v Moskve, dva dni po semifinále budete mať tridsať a chcete stále reprezentovať. Malo by toto byť zavŕšenie fedcupovej kariéry?
V takýchto súvislostiach o tom nerozmýšľam. Keby mi niekto v roku 1999 povedal, že v roku 2013 znovu pôjdem hrať do Moskvy, tak sa na tom zasmejem. Neverila by som, že budem mať takú dlhú kariéru. Veľmi si to vážim a budem si to užívať, ale o nejakom vyvrcholení alebo závere kariéry ešte neuvažujem.
S kondičnou trénerkou Tiffany Nesfieldovou cestujete na každý turnaj, aj Fed Cup. Máte pocit, že po tejto stránke musíte viac robiť?
Ide skôr o otázku profesionality. Mám už istý vek, musím myslieť na zdravie a byť fyzicky dobre pripravená. Keď je to v tomto smere dobré, tenis je pre mňa tou ľahšou stránkou. Je len málo hráčok v dnešnom tenise, ktoré necestujú s kondičným trénerom.
Drží vás v profitenise aj fakt, že stále sú v ňom vysoko hráčky vašej generácie?
Iste. Serena Williamsová je pre nás veľkou motiváciou. Aj keď veľa z týchto hráčok malo dlhšie pauzu, kým ja to ťahám od deväťdesiateho deviateho. Keď vidím hráčky ako Serena, Na Li, Schiavoneová ako sa im ešte darí, je to povzbudzujúce.
Ako beriete pokles v rebríčku?
Tak, že je to ešte odraz minuloročného zranenia. Odteraz, až po turnaj v Luxemburgu, nemám čo obhajovať. Opadol zo mňa stres.
Užívate si tenis viac ako v začiatkoch fedcupovej kariéry?
Opäť je to tak ako keď som začínala. Užívam si ho a cením si, že som zdravá a môžem hrať. To je po rokoch najdôležitejšie. Celá moja kariére je taká ako život – aj hore, aj dole. Treba akceptovať aj to, keď sa človeku nedarí, treba pracovať a potom prídu chvíle, keď sa to oplatí. Ako napríklad náš predchádzajúci fedcupový súboj so Srbskom.
Ľudia v tíme spomínajú, že je v ňom skvelá atmosféra ako nikdy predtým.
Atmosféra je super! Každý jeden v tíme do toho dáva sto percent. Veľmi si ten spoločný týždeň užijeme. Nepamätám si, kedy sme v minulosti zažili toľko srandy ako naposledy v Srbsku. O tom je tenis – o krásnych chvíľach, keď sa o to, čo sa podarí na dvorci, môže človek podeliť s tímom. Rok 2002, keď sme vyhrali, i tento, priniesli také zážitky, kvôli ktorým sa to oplatí robiť.
(zw)