Viki: Milujem reprezentačné zrazy

Séria siedmich turnajov na kanadsko-americkej šnúre dala dvadsaťsedemročnej rodáčke z Košíc poriadne zabrať, keďže na väčšine z nich sa prebojovala do záverečných kôl. „Nie je to úplne jednoduché, pretože som už ôsmy týždeň mimo domu. Prvýkrát v kariére som takto dlho preč. Predtým som bola najviac asi šesť týždňov, aj to som mala asi osemnásť rokov, oveľa viac energie na cestovanie, ale zvládam to. Pomohlo mi, že v podstate každý týždeň som hrala niekde inde. Neustále sme sa presúvali, všade bolo niečo nové. Rozmýšľala som nad svojím programom a keďže už vlani som bola na turnajoch v Kanade, kde sa mi páčilo, chcela som tam ísť opäť. V Európe mi to prišlo dosť rozhádzané a rozkúskované, každý týždeň iné lopty, aj preto som sa rozhodla skúsiť aj Ameriku. Vyšlo to teda na viac týždňov a keď som sa chcela ísť rozohrať na antuku, bola k dispozícii zelená antuka na Floride. Chcela som urobiť všetko, aby som bola pripravená na Pohár Billie Jean Kingovej. Hrala som preto na turnaji, ktorý by som si za bežných okolností nevybrala. Napokon som postúpila až do finále, za čo som rada. Zelená antuka nie je úplne taká ako klasická, je rýchlejšia, pevnejšia aj rovnejšia, takže prvé tréningy v Córdobe som si musela zvykať. Je to iné. Nebude to jednoduché, antuka nie je úplne môj povrch, ale tréningy hlavne ku koncu prípravy pred zápasom už boli fajn."

S tímom bola v kontakte počas celej doby a za babami sa veľmi tešila. „Milujem reprezentačné zrazy, snažím sa pozitívne vplývať a robiť srandy, nejaké vtípky a podobne. Som rada, že to baby baví. Boli sme v kontakte už pred cestou. Presun zo Slovenska do Argentíny musel byť náročný. Viem si to predstaviť, hlavne v novembri na konci sezóny to nie je jednoduché. Chceme však reprezentovať, preto sme prišli. Ja som si najskôr myslela, že z Floridy to budem mať blízko, ale boli to dva lety, z ktorých jeden trval tri a pol a druhý šesť a pol hodiny. Zrejme odnikiaľ to nie je do Córdoby blízko... Sme však tu, atmosféra je skvelá. Teším sa aj z toho, že tu mám sestru a že sme spolu v tíme. Aj náš dedko povedal, že je veľmi rád, že nás vidí spolu, že sa toho dožil. Je to milé, užívame si to!"

Na americkej šnúre odohrala množstvo zápasov, dvakrát bola vo finále dvojhry, získala jeden titul vo štvorhre a na ďalšom turnaji bola vo finále. Po fyzicky aj psychicky náročnej šnúre prišla do Córdoby odhodlaná bojovať ďalej. "V podstate je to už ôsmy týždeň, čo idem v kuse. Nemala som žiadne voľno, maximálne čo som sa presúvala z turnaja na turnaj. Ale keď človek cestuje, neberiem to ako oddych. Do Córdoby som prišla o štvrtej, o deviatej sme už boli na kurte, nebolo to jednoduché. Čakám, že do mňa ešte kopne nejaký adrenalín a bude to lepšie. Nie je to však sranda pre nikoho."

Spolu s Rebeccou sú stálicami v národnom tíme a sú príkladom odhodlania a oddanosti v reprezentácii svojej krajiny. Ďalšie tri hráčky majú v tejto oblasti minimálne alebo žiadne skúsenosti a tak na vlastné oči vidia, ako líderky tímu profesionálne pristupujú k reprezentačným povinnostiam. Viki ani na chvíľu nerozmýšľala, či na účasť v národnom tíme "kývne" a presunie sa do Južnej Ameriky. „Dúfam, že to vidia nielen baby v tíme, ale aj ľudia vonku. Nie je jednoduché sem prísť v novembri na konci sezóny a navyše na antuku. Ja dokonca nemám istú Austráliu, takže som v podstate obetovala dva-tri týždne, ktoré som mohla hrať o Australian Open, čo nie je málo. Nebolo to pre mňa však ťažké rozhodnutie, urobila by som to tak vždy. Pre mňa sa sezóna nekončí ani po Billie Jean King Cupe. V pondelok sa vrátime domov z Argentíny a už v piatok budem letieť do Dubaja na záverečné dva turnaje. Takže oddych nebude v podstate žiadny. Bojujem o grandslam, nejaké body mi padajú. Keby sa mi niečo podarilo v Dubaji uhrať, posledný turnaj skončím v polovici decembra a do Austrálie by som letela možno 25. - 26. decembra. Takže na dovolenku či oddych ani nemyslím."

Pri náročných cestách alebo dlhom čakaní na zápasy si Viki kráti čas háčkovaním. „Veľmi ma to baví, upokojuje, je to relax. Keď sa mi niečo podarí spraviť, mám aj peknú vec, ktorú nikto iný nemá. Po zistení, že si môžem brať háčik do lietadla, sa mi hneď lepšie cestuje. Niekoľko pekných vecí som už urobila aj pre tenisové kamarátky. Kajka, Katka, Rebecca či Belinda už odo mňa niečo podostávali. Keď vidím, že sa to niekomu páči, som rada," uzavrela Viki.